Prečo je zmrazená zelenina a zmrazený hrášok lepší než „čerstvý“? Mýtus o hormónoch v mäse. Stojíte medzi nekonečnými regálmi a cítite sa zmätení? Nie ste sami. Marketing na nás kričí heslá o „čerstvosti“ a „prírodnom pôvode“, zatiaľ čo zloženie na zadnej strane etikety pripomína skôr laboratórny protokol.

V podcaste sme sa rozprávali s potravinovou auditorkou Monikou Španovou, ktorá dlhodobo pôsobí v oblasti kontroly kvality a bezpečnosti potravín. Témou rozhovoru bola úroveň slovenských potravín, legislatíva Európskej únie a mýty, ktoré medzi spotrebiteľmi kolujú.

Podľa Moniky patria slovenské a európske potraviny medzi najprísnejšie kontrolované na svete. Legislatíva Európskej únie je v mnohých oblastiach prísnejšia než v USA a funguje na princípe predbežnej opatrnosti.

1. Slovenská prísnosť ako záruka kvality

Často žijeme v ilúzii, že potraviny zo „západu“ musia byť automaticky lepšie. Ako auditorka však denne vidím, že naša a európska legislatíva patrí k najprísnejším na svete. Orgány ako Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) nekontrolujú len finálny výrobok na pultoch, ale dohliadajú na celé procesy výroby.

Dnes už prakticky neexistuje veľký obchodný reťazec, ktorý by od dodávateľov nevyžadoval certifikáty kvality a bezpečnosti. Ako audítori ideme do hĺbky – kontrolujeme suroviny, hygienu aj technologické postupy.

„Legislatíva je rok od roka prísnejšia. Do procesu vstupujú audítori certifikačných spoločností, ktorí dohliadajú na to, aby sa do potravín nepridávali zakázané látky. Certifikát kvality je dnes pre výrobcu základnou vstupenkou na trh.“

2.Strašiak menom GMO a antibiotiká: Európska realita je iná

Mnohé obavy českých a slovenských spotrebiteľov pochádzajú z amerických podcastov. Je však dôležité uvedomiť si, že v EÚ platí princíp predbežnej opatrnosti, zatiaľ čo v USA je legislatíva omnoho voľnejšia. V Európe sú GMO plodiny určené primárne na kŕmenie zvierat, nie na priamu ľudskú konzumáciu.

Podobne je to s hormónmi a antibiotikami. Rastové hormóny sú u prvovýrobcov (teda u chovateľov a spracovateľov) v EÚ úplne zakázané. Antibiotiká sa môžu používať na liečbu chorých zvierat, ale pod prísnym dohľadom veterinára a s povinnou ochrannou lehotou. Zviera nesmie ísť na porážku, kým sa látky z tela úplne nevylúčia.

Prečo voliť lokálne mäso?

1. Nižšia uhlíková stopa: kratšia doprava znamená menšiu záťaž pre planétu.
2. Menej konzervácie: dovozové potraviny musia mať dlhšiu trvanlivosť, čo často vyžaduje viac technologických zásahov.
3. Pri lokálnom mäse, ktoré je „chované a porazené na Slovensku/v ČR“, máte istotu prísnej kontroly od poľa až po stôl.

3. Nie je tmavý chlieb ako celozrnný: Pasca na etikety

Ako auditorka na tento mýtus narážam denne. Ľudia kupujú „tmavé“ pečivo v domnení, že je dietnejšie. Omyl. Energetická hodnota (kalórie) bieleho a celozrnného chleba je takmer rovnaká. Rozdiel je v nutričnej hodnote. Celozrnný chlieb obsahuje vlákninu, vitamíny skupiny B (B1, B3, B5) a minerály (železo, vápnik), ktoré v bielej múke chýbajú. Vláknina vás navyše zasýti na oveľa dlhší čas.

Skutočne celozrnný chlieb musí obsahovať minimálne 70 % celozrnnej múky. V bežných reťazcoch je to skôr výnimka. Väčšina ostatných „tmavých“ výrobkov je len biele pečivo zafarbené sladom alebo karamelom (E150).

Môj tip z praxe: Sama som sa doma pokúšala o kváskový chlieb a môj kvások „Cyril“ to, žiaľ, neprežil. Profesionálne pekárne majú k dispozícii kvasomaty – veľké zariadenia, kde kvas dozrieva za ideálnych podmienok. Preto sa netreba báť kvalitných pekárenských výrobkov – procesy sú dnes na vysokej úrovni.

4. Šoková terapia zeleniny: Prečo mraznička nie je nepriateľite

Máte predsudky voči mrazenej zelenine? Ako odborníčka hovorím: neopodstatnené. Zatiaľ čo „čerstvá“ zelenina cestuje dni cez sklady a kamióny, čím stráca živiny, mrazená zelenina prechádza šokovým mrazením (-27 až -35 °C).

Slovenská legislatíva je v tomto prísna – vyžaduje, aby bola zelenina zmrazená do 12 hodín od zberu. Tým sa v nej doslova „uzamknú“ vitamíny.

„Mrazená zelenina má často vyšší podiel živín než tá z pultu. Šokové mrazenie zastaví degradáciu a uchová kvalitu priamo z poľa.“

5. Demystifikácia „Éčok“ a trvanlivého mlieka

Slovo „Éčko“ sa stalo strašiakom, no často ide o úplne prirodzené látky, ktoré musia byť podľa legislatívy označené kódom.

A čo trvanlivé (UHT) mlieko?

Ľudia sa pýtajú, aká „chémia“ ho udrží čerstvé mesiace. Odpoveď je fyzika, nie chémia. Mlieko prejde vysokou pasterizáciou (135 °C približne 1 sekundu), ktorá zničí mikroorganizmy. Keďže v obale nie sú baktérie, nemá sa čo pokaziť. Ide o bezpečný a čistý proces.

6. Bio nie je len marketing, ale prísna kontrola

Označenie „Bio“ nie je len nálepka na zvýšenie ceny. Na Slovensku podlieha bioprodukcia dvojstupňovej kontrole – štátnej registrácii a každoročnej prísnej certifikácii celého procesu. V bioprodukcii je zakázané používať pesticídy a syntetické hnojivá. Kontroly sú natoľko dôsledné, že bilancia surovín (vstup vs. výstup) musí sedieť na gram presne. Ak chcete investovať do bio kvality tam, kde to má najväčší význam, zamerajte sa na tzv. „Dirty Dozen“– plodiny najviac náchylné na absorpciu pesticídov.

Býť vedomým spotrebiteľom neznamená báť sa jedla, ale rozumieť procesom, ktorými prechádza. Najmocnejším nástrojom nie je vaša peňaženka, ale schopnosť otočiť výrobok a prečítať si jeho zloženie.