Článok vznikol v spolupráci s časopisom Moje zdravie.
To určite nie. Chudnutie by za žiadnych okolností nemal byť boj. Dobre, musí v tom byť kus disciplíny, trpezlivosti, organizácie, rozmýšľania a niekedy aj sebazaprenia (napríklad keď sa mi nechce cvičiť, alebo najľahším riešením môjho hladu je zmrzlina). No boj nie. Práve naopak. Láskavý prístup k sebe, spoznanie svojich potrieb a venovanie si viac času a pozornosti, to sú postoje, ktoré chudnutiu svedčia, nie boj. Na druhej strane, dlhodobá nadváha a obezita mení metabolické a hormonálne procesy v tele, ktoré chudnutie veľmi komplikujú, vtedy aj napriek snahe váha nechce ísť dole a celý proces môže človek vnímať ako boj.
Nie je to vždy tak, sú aj prípady, kedy sa nový spôsob stravovania zapáči človeku natoľko, že sa mu stane vlastným. Vidíme to aj u našich klientok. No máte pravdu, nie vždy sa to podarí. A prečo? Dôvody sú rôzne. Ľudia, ktorých telo sa dlhodobo vysporadúva s nadváhou alebo obezitou, majú problém dlhodobo udržať redukčný aj udržiavací režim a ľahko sa vrátia na staré chodníčky.
Ich metabolizmus a regulácia cukru v krvi je porušená, problematická je aj dysregulácia pocitu hladu a sýtosti, čiže určiť si porciu, ktorá mi kaloricky stačí, môže byť problém a často prichádza k prejedaniu. Ďalším zádrhelom bývajú zvyky – príliš kalorická príprava jedál, jedenie pri televízii, emočné zajedanie problémov a podobne. Priberanie na váhe sa veľmi často spája s emóciami, dokonca aj s tými, ktoré si nemusíme uvedomovať a môžu nás ovládať od detstva.
No zmena je možná. Vyžaduje si správne vedenie, trpezlivosť, pestovanie vnímavosti voči sebe a svojim reakciám, spúšťačom prejedania a podobne. A ak je potreba, dnes je k dispozícii aj medikamentózna liečba, ktorá vie v kombinácii so správnym vedením pomôcť zlepšiť metabolizmus cukrov, zmierniť hormonálne dysbalancie v tele a tým aj nutkavé jedenie, takzvaný „food noise“, teda neustále myslenie na jedlo. Aj tu, ak chceme schudnúť zdravo a nestratiť množstvo slavolvej či dokonca kostnej hmoty, musíte začať jesť inak, variť inak ako doteraz, dávať pozor na množstvá aj sladkosti a pravidelne cvičiť. Ideálne je tento čas využiť aj na identifikovanie a vyriešenie emočných spúšťačov prejedania.
V mladom veku je metabolizmus na maxime a povinnosti minimálne. Tak zostáva kopec energie a času na pohyb a veci, ktoré robiť chceme. Vtedy sa váha udržiava zväčša ľahko. No vo vyššom veku je povinností viac ako dosť a my nemáme čas, ani psychickú a fyzickú energiu na tréningy 4x týždenne či pokojnú prípravu jedál. No aj to sa dá usporiadať.
Veľmi pomáha dať seba na prvé miesto, venovať si čas a starostlivosť a začať si túto starostlivosť plánovať (veľa žien sa o seba postará až vtedy, keď sú obslúžení všetci ostatní). Problematické môže byť obdobie perimenopauzy a menopauzy, kde prichádza k množstvu hormonálnych zmien, problémov so spánkom a podobne. Ale aj tu sa schudnúť alebo si váhu udržať dá. Ideálne je, prichádzať do tohto obdobia v dobrom zdravotnom a metabolickom stave, s dostatkom svalovej hmoty a v dobrej kondícii.
Metabolizmus sa reálne spomaľuje po 60-tke. No vtedy nám aj menej chutí, a preto, ak sme naučené počúvať svoje telo, nie je priberanie nutné.
Máme skvelé skúsenosti s dámami v tomto veku, úžasne chudnú, vedia sa krásne nastaviť na pravidelné cvičenie, stravu a skúšajú nové recepty. Často krát je u nich problémom, že jedia príliš málo a nie príliš veľa. Vtedy ich učíme jesť viac.
Cvičenie a dostatočný príjem kvalitnej stravy sú dôležitou prevenciou osteoporózy, či straty svalovej hmoty. A to je v tomto veku pre dobré zdravie kľúčové. Dokonca sa u týchto dám pár kíl navyše odporúča, a je to pre ne zdravotne lepšie ako extrémna štíhlosť.
Existujú ľudia s genetickou mutáciou podmieňujúcou obezitu, no toto je veľmi zriedkavé. Samozrejme, máme rôzne metabolizmy a sú ľudia, ktorí geneticky regulujú hladinu cukru v krvi lepšie ako iní, niekto priberá ľahšie iný nie. Vplýva na t aj množstvo svalovej hmoty či iné parametre. No s týmto sa dá veľmi dobre pracovať a vedieť, pre koho je vhodný ktorý typ potravín a ako sa na základe typu metabolizmu stravovať a správať. Takúto diagnostiku realizujem s klientkami aj v našom inštitúte.
Menopauzu sme už spomínali, tá komplikuje chudnutie, rovnako inzulínová rezistencia, to je stav pri ochorení diabetes mellitus 2. typu, ale príčinou môže byť aj chronický stres či iné telo zaťažujúce procesy. Bunky neprijímajú cukor a telo vylučuje viac inzulínu. To blokuje spaľovanie tuku. No aj s týmto stavom sa dá pekne pracovať prispôsobením životosprávy. Z liekov môžu chudnutie komplikovať napríklad niektoré typy antidepresív či protizápalové kortikosteroidy. Horšie sa chudne aj tým, ktorí majú obmedzený pohyb, no aj tu je to možné.
Je to realita, sú ľudia, ktorí reálne poskúšali veľa prístupov a nič im nefunguje. Tu môžu byť príčinou vyššie spomínané príčiny, genetika, zvyky, hormonálne a metabolické prostredie v tele, no často aj závažnejšie psychologické príčiny.
Obezita je ochorenie, a tak je k nemu potrebné aj pristupovať, odborne a multidisciplinárne. Často len výživa a cvičenie nestačia.
Dnes je k dispozícii veľmi účinná medikamentózna liečba, čo je skvelé, pomáha efektívne chudnúť a znižuje riziko ochorení spojených s obezitou (kardiovaskulárne, onkologické, metabolické ochorenia). Často sa však zabúda aj na psychologickú pomoc, a práve tá môže byť v mnohých prípadoch kľúčová. Za každým chronickým ochorením totiž stoja toxické myšlienky, traumy a postoje k sebe. Aj s týmto sa dá a je potrebné pre úspech redukcie pracovať.
U niekoho je chudnutie priamočiare, u iného treba skúšať a hľadať, možno byť trpezlivejší, pretože chudnutie si vyžaduje viac času a ide pomalšie. Je to rôzne a netreba sa porovnávať. Treba hľadať ten správny a udržateľný spôsob pre seba. No základné pravidlá pohybu, spánku, výživy a životného štýlu sú pre nás veľmi podobné.
Chodiť do prírody, venovať sa aktivitám, ktoré nás bavia, stretávať sa s priateľmi a mať zmysel života, to sú tiež veľmi podstatné komponenty dlhodobého zdravia a svoju rolu hrajú aj pri chudnutí.
Majú totiž veľký vplyv na to, ako sa cítime a ako život prežívame.
Všetko dokopy, toto nie sú oddelené veci, ale spojené nádoby. Keď niečo z toho výrazne nefunguje, chudnutie je problematické. Ľudia si to často neuvedomujú a chcú „hlavne schudnúť“. No často treba riešiť celý balík, inak sa nepohneme. Toto uvedomenie často chýba.
Nedostatok spánku mení metabolické procesy, zvyšuje chuť na sladké a znižuje energiu na pohyb. Rovnica je tu jasná.
Ak je niečo príliš skratkovité, zväčša to nefunguje. Ak je strava založená jednostranne, nie je to správne. Ak je zrazu dobré len toto jedno a všetko ostatné je zlé a nefunkčné, treba byť na pozore. Rovnako pri náhradách stravy, tabletkách, shakeoch a podobne. Zázraky sa nedejú, je potrebné použiť zdravý sedliacky rozum.
Dnes vidíme obrovské úbytky hmotnosti vďaka novej liečbe. No aj tu treba byť obozretný, pretože krátkodobo to môže vyzerať skvele, no bez zmeny životosprávy síce váha pôjde dole, no zdravie z dlhodobého hľadiska utrpí.
Zbavíme sa nadváhy, no pri nesprávnom vedení môžeme skončiť slabí a s nedostatkom výživy pre telo, čo prináša iné obrovské zdravotné riziká. U nás sa venujeme aj týmto klientom a pomáhame im prejsť fázou medikamentóznej liečby bezpečne.
Podeliť sa o skúseností dá. Rovnako, ako keď ste postavili dom. To z vás stále nerobí statika. Telo je komplikovaný stroj, no znesie veľa. Niekomu neodborné chudnutie môže zafungovať, no inému môže poškodiť či nefungovať vôbec.
Áno. Najmä v prípade extrémov, ako sú pôsty a príliš reštrikčné stravovanie. Dlhodobejší pôst môže byť obrovský problém u ľudí s porušenou reguláciou cukru, kardiovaskulárnymi problémami, či problémami s pečeňou, čo je u ľudí s nadváhou a obezitou častý stav. S doplnkami výživy som tiež obozretná, nie všetko je vhodné pre každého. Nie je to sranda, najmä pri ľuďoch s diagnózami. Interakcií medzi liekmi a doplnkami je mnoho a môžu byť závažné.
Treba si skontrolovať napríklad vzdelanie kouča, za 2 víkendy školenia sa dajú naučiť naozaj len hrubé základy. A potom vyššie spomenuté spôsoby vedenia klienta.
To je pravda. Sú obdobia, ktoré sú náročné a často nám nedovoľujú venovať sebe tak, ako by sme chceli či potrebovali. No často sa stretávam aj s akousi rezignáciou v takýchto prípadoch. K upnutiu sa na zlé zvyky a pohodlie, ktoré škodí zdraviu. Napríklad žiaden pohyb aj u bývalých športovkýň a zlá strava, prípadne fajčenie. Sme tvorkyne svojho života, môžeme veci meniť, aj keď často len pomaly a náročne.
Aj malý krok smerom k sebe a svojmu zdraviu je dôležitý, vytvára totiž priestor pre ďalšie a ďalšie kroky. Napríklad len malá prechádzka v lese. Len tak pre seba.
Alebo 15 minút s kávou a pekným výhľadom. Čokoľvek, čo nám pohladí dušu a poskytne priestor precítiť, po čom túžime. A nebáť sa priznať si, že je to možné dosiahnuť. Dôležitá je ale akcia, krok smerom k našim cieľom, aspoň malý, a neskôr ďalší a ďalší.
Je, máte pravdu. Ľahko sa to hovorí, no v niektorých obdobiach sa to ťažšie robí, najmä ak nevieme, ako na to. Aj pre týchto ľudí sme tu. Cieľom je nájsť to udržateľné minimum smerom k zmene. A potom, má význam sa zaoberať aj príčinou dlhodobého stresu, spoznať svoje potreby, limity a možnosti a hľadať riešenia.
Jesť viac zeleniny, variť si polievky, a jednoduché jedlá - mäso, ryby s prílohou, bez pridaného cukru a umelých dochucovadiel. Vylúčiť sladké nápoje, keksy a iné ultraspracované potraviny. Prechádzka na čerstvom vzduchu a výlety do prírody. Toto nestojí nič navyše. A ešte dobre sa vyspať. To je na nezaplatenie.