V poslednom období dominujú diskusiám o zdraví a životnom štýle názvy ako Ozempic, Saxenda či Wegovy. Tieto liečivá, odborne nazývané GLP-1 agonisti, vyvolali vo svete medicíny vlnu nadšenia aj obáv. O tom, ako tieto látky fungujú, prečo je pri nich pohyb nevyhnutný a aký majú vplyv na prevenciu rakoviny, sme sa rozprávali s expertom na onkochirurgiu a manažment obezity, Dr. Mirom Tomášom. Prečo GLP-1 nie je skratka, ale pomocná ruka k zdraviu?
Hoci sa o GLP-1 liekoch hovorí najmä dnes, ich príbeh sa začal už v 70. rokoch minulého storočia pri výskume génu glukagónu. Fascinujúcim zlomom bol objav peptidu v slinách jedovatého jaštera (Gila monster), ktorý na rozdiel od ľudského hormónu GLP-1 (trvajúceho v tele len dve minúty) dokázal v organizme pôsobiť niekoľko dní. Pôvodne boli tieto lieky určené na liečbu cukrovky 2. typu, no lekári si rýchlo všimli „vedľajší“ účinok – výraznú redukciu hmotnosti.
Mechanizmus účinku týchto liekov je komplexný. Pôsobia v dvoch rovinách:
Dr. Miro Tomáš zdôrazňuje, že GLP-1 by sme mali vnímať ako pomocnú barličku, nie ako zázračnú pilulku, ktorá urobí prácu za nás. „Bez pohybu, bez zmeny stravy to nebude reálne fungovať. Už sa to nesmie končiť vetou ‚schudnite‘, ale musí nasledovať ‚schudnite zdravo‘,“.
Kritickým bodom je strata svalovej hmoty, o ktorej sa v súvislosti s týmito liekmi často píše. Podľa experta však nejde o nežiaduci účinok lieku, ale o nežiaduci následok nesprávne vedenej liečby. Ak pacient len prestane jesť a necvičí, telo začne spaľovať svaly, čo vedie k únave a oslabeniu metabolizmu.
Médiá často zapĺňajú správy o rizikách, ako je zápal pankreasu (pankreatitída) či poškodenie zraku. Dr. Tomáš však upokojuje: „Máme dnes tvrdé dáta o tom, že ide o veľmi vzácne nežiaduce účinky“. Napríklad v prípade zraku metaanalýzy nepreukázali signifikantný rozdiel medzi ľuďmi užívajúcimi GLP-1 a tými, ktorí ho neužívali. Problémom býva skôr dehydratácia, preto je počas liečby kľúčové vypiť 2 až 3 litre tekutín denne.
Jedným z najsilnejších argumentov pre modernú liečbu obezity je jej prepojenie s onkologickými ochoreniami. Obezita je dokázaným rizikovým faktorom až pri 13 druhoch rakoviny, vrátane kolorektálneho karcinómu či rakoviny prsníka po menopauze. Tukové tkanivo totiž nie je len pasívna zásoba energie, ale metabolicky aktívny orgán, ktorý produkuje chronický zápal a ovplyvňuje hladiny hormónov, napríklad estrogénu. Moderné pozorovania naznačujú, že GLP-1 liečba nielen pomáha redukovať hmotnosť, ale vďaka úprave metabolického stavu môže dokonca znižovať riziko vzniku týchto nádorov.
Spoločnosť často vníma obezitu ako nedostatok sebaovládania a užívanie liekov ako „podvádzanie“.„Je to absurdné,“ hovorí Dr. Tomáš. Ak niekto nebojuje s neustálym hladom (food noise), nemôže súdiť tých, pre ktorých je to celoživotný boj. Liečba GLP-1 agonistami pod dohľadom experta nie je skratka, ale legitímna cesta k zdravšiemu a dlhšiemu životu.
Záver Dr. Mira Tomáša je jasný: „Na konci cesty musí byť človek zdravší. Nie krajší, ale zdravší. A to dosiahneme len kombináciou medicíny a zmeny životného štýlu“