V histórií ľudstva sme mali stres možno väčší ako dnes, no bol to najmä stres akútny, súvisiaci s prežitím, tak, ako v živočíšnej ríši. Na tento akútny stres sme adaptovaní dobre. No na chronický stres, ktorý zažívame dnes, nie je naše telo evolučne zvyknuté a pripravené. V článku sa dozviete prečo je chronický stres taký problém?
Chronický stres súvisí nielen s rýchlym životom, ale aj s toxínmi v našom prostredí, v strave, v kozmetiku či v ovzduší. Súvisí aj s nedostatkom minerálnych látok a vitamínov, nedostatkom pohybu, či spánku. Stres pre telo sú aj choroby či zranenia, dehydratácia, neustále hlučné prostredie, či nedostatok slnečného svetla.
Krátkodobá stresová reakcia nám pomáha prežiť. No chronický stres dnešného typu je pre naše telo nový a nepoznaný. Dlhodobý stres naše telo oslabuje a aktivuje procesy, ktoré vedú k nerovnováhe a neskôr môžu viesť až k ochoreniam, ktorým hovoríme civilizačné alebo chronické.
Kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, depresie, poruchy trávenia, potravinové intolerancie či poruchy imunity. Tieto a mnohé ďalšie zdravotné problémy súvisia práve so zmenou rovnovážneho stavu, ktorý telu či mysli pôsobí dlhodobý stres.
Často krát k nám do inštitútu chodia ženy, ktoré majú náročnú prácu, domáce povinnosti a problémy, nachádzajú sa v období perimenopauzy či menopauzy, začínajú priberať. Vtedy chcú zapnúť ešte na vyššie obrátky, lebo veria, že viac pohybu a prísna diéta ich dostane späť do formy. No nič sa neudeje a ony nechudnú, sú len frustrovanejšie a unavenejšie.
Ich telo je v neustálom strese a nemá priestor na oddych a regeneráciu. Metabolizmus tak nefunguje optimálne a podkožný tuk nejde dole ani náhodou.
Náš bunkový metabolizmus sa v stave stresu z veľkej miery presúva z efektívnej tvorby energie v mitochondriách na rýchle, no neefektívne spaľovanie glukózy.
Základnými hormónmi stresovej reakcie sú noradrenalín, adrenalín a kortizol. Noradrenalín a adrenalín sa vylučujú okamžite. Následne stúpa hladina kortizolu, ktorá udržiava dlhodobú stresovú reakciu. Zvyšuje sa hladina glukózy, imunita je potlačená, metabolizmus sa zrýchľuje, zvyšuje sa krvný tlak aj frekvencia dychu. Telo je pripravené zvládnuť stres.
No pri dlhodobo zvýšenej hladine kortizolu sa tieto mechanizmy stávajú problematickými. Prichádza k zvýšenej hladine inzulínu aj cukru v krvi. To blokuje spaľovanie tukov, ktoré je „uzamknuté“ zvýšenou hladinou inzulínu v dôsledku inzulínovej rezistencie.
Naopak, tuk sa hromadí v oblasti brucha, pretože tento je najrýchlejšie dostupný v rámci stresovej odpovede.
Tento tuk v oblasti brucha, viscerálny tuk, má prozápalovú aktivitu a vylučuje látky, ktoré aktivujú imunitnú odpoveď. Tak sa v tele ešte viac roztáča kolečko chronického stresu.
Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. Telo stráca schopnosť prepínať medzi palivami - tuk verzus cukor. Bunky fungujú ako v „pohotovostnom režime. Znížená funkcia mitochondrií spôsobí v tele akúsi „energetickú krízu“ a telo má menej energie potrebnej pre údržbu zdravia buniek a tkanív. Znížená funkcia mitochondriálneho metabolizmu je tak kľúčovým mechanizmom starnutia a neurodegenerácie.
Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. Telo stráca schopnosť prepínať medzi palivami - tuk verzus cukor.
A naopak, ak sú naše bunky metabolicky zdravé, máme vyššiu šancu žiť dlhšie, zdravšie a vitálnejšie. Kľúčom je mitochondriálne zdravie, metabolická flexibilita a protizápalové prostredie v tele.
Dôležité je nájsť balans – oddýchnuť si, keď sme unavení a naopak, rozhýbať sa, keď máme pohybu málo. Najesť sa, keď sme hladní, no niekedy si jedlo odoprieť, keď sme to pár dní preháňali. Byť niekedy sama či sám, no pravidelne sa venovať aj spoločenskému životu. Pracovať, aj sa zabávať.
Nie všetok stres sa dá odstrániť. No určite treba rozmýšľať nad tým, ako postupne zmeniť to, čo nám robí problémy. Ako by sme vedeli zmeniť prácu, ktorá nás vysáva z energie, či vzťahy, ktoré nás viac zaťažujú, ako podporujú. Tu môže pomôcť psychológ či kouč.
No s mnohými vecami si vieme pomôcť aj sami. Namiesto naháňania sa a makania vo fitku 4x týždenne si dovoľme relaxovať, vypnúť hlavu, nepozerať do telefónu a aspoň hodinu denne nerobiť vôbec nič. Ak zas máme málo pohybu, a s tým súvisí náš stres, poďme do prírody, nevadí, že je skoro tma, stačí sa dobre obliecť a zobrať si čelovku.
Veľký význam má aj dbať na kvalitu potravín, ktoré jeme. Nekonzumovať polotovary s množstvom konzervantov či nepiť nápoje s umelými sladidlami telu veľmi odľahčí. Význam má aj vyberať si kvalitnú kozmetiku bez množstva chémie, dnes to už nie je problém.
Telo vieme trénovať a vieme v ňom posilniť a pomôcť mu naučiť sa na stres reagovať lepšie. V tom nám pomáha „horméza“ teda vysoký stres krátkeho trvania, kedy sa telo učí pracovať so stresom efektívnejšie. Je to napríklad otužovanie, vysokointenzívne cvičenie krátkeho trvania, prerušované hladovanie či rastlinné látky - polyfenoly, ktoré v tele aktivujú regeneračné procesy.
Detoxikáciu tela vieme podporiť saunovaním, cvičením, časovo obmedzeným stravovaním a konzumáciou množstva zeleniny, byliniek a ovocia.
Toto všetko sa dá skúšať, keď sme dobre oddýchnutí. Preto je pre odbúranie stresu a zdravý metabolizmus dôležitý dostatok kvalitného spánku. Tým je vždy dobré začať.
článok bol publikovaný v SME Ženy