Naše telo si poctivo ukladá zásoby energie. Tak ho chráni pred hladovaním a nám robí starosť s kilami navyše. Ako funguje ukladanie energie v našom tele? Ako nám šport pomáha udržať štíhlosť? Existuje energia, z ktorej sa nepriberá?

Ukladanie tuku do podkožného tukového tkaniva poznáme a je viditeľné. No existuje aj iná forma uloženej energie, glykogén. Vo svaloch a v pečeni sa ukladajú prijaté sacharidy vo forme glykogénu, zásobnej forme energie.

Funkcia glykogénu v pečeni a vo svaloch je rozdielna. Pečeňový glykogén primárne slúži na dopĺňanie glukózy do krvného riečiska a do mozgu. Svalový glykogén, zásobuje energiou svaly a je v tele zastúpený vo vyššom množstve.

Kilogram svalovej hmoty môže uložiť 1 – 2% glykogénu svojej hmotnosti, čo je asi 15 g glykogénu. Pre priemernú 60 kg ženu s 30 % zastúpením svalstva je to cca 270 g glykogénu uloženého v svalstve.

Svaly svoje nároky na energiu zvyšujú so zvyšujúcou sa intenzitou pohybu. Vtedy sa rozkladá zásobný glykogén. K vyčerpaniu glykogénu u bežného človeka dochádza približne po 80 minútach intenzívneho cvičenia, no u každého je to individuálne. Záleží na trénovanosti aj na množstve uloženého glykogénu.

Svaly si nechajú 10% glykogénu ako rezervu. Pri spálení 90% svalového glykogénu tak telo čerpá ďalšiu energiu zo zásobného tuku. Túto energiu však získava pomalšie, a tak nastupuje únava.

Keď telu po tréningu doplníme sacharidy vo forme jedla, svalový glykogén sa zregeneruje. Energia sa tak spotrebuje na proces regeneráciu a neukladá sa primárne vo forme podkožného tuku.

Pokiaľ sa ale prejedáme a svalové bunky majú zásoby glykogénu naplnené, ďalšia prijatá energia putuje do tukových buniek a premení sa na tuk.

Pravidelný šport a vyčerpávanie svalového glykogénu nám tzv. „zrýchľuje metabolizmus“. Kedy si môžeme dopriať prijať viac energie, no nepribrať.

Pri sedavom životnom štýle sa glykogén zo svalov takmer nevyčerpáva. Prijatá energia má tak vyššiu tendenciu ukladať sa priamo do podkožného tuku a my priberáme na hmotnosti.