Prečo diéty bez sacharidov tak dobre fungujú a prečo po nich nasleduje jo-jo efekt? Je nízkoenergetická diéta vôbec bezpečná?

Glukóza predstavuje najdôležitejší zdroj energie pre bunky. Napríklad mozog spotrebuje denne 110 – 130 g glukózy.

Medzi sacharidy patrí aj vláknina, ktorá pôsobí ako nutná zložka výživy a jej príjem by mal byť aspoň 30 g denne, čo je pri nízkosacharidových diétach nemožné.

Energia v tele je uložená v dvoch formách. Prvou je podkožný zásobný tuk. Druhou je zásobný glykogén v pečeni a vo svaloch v množstve cca 300 – 700 g. To záleží od množstva svalov v tele a výživy.

V prípade krátkodobej intenzívnej fyzickej aktivity (anaerobnej) telo čerpá energiu primárne zo sacharidov. Pri nízkej intenzite cvičenia - aeróbnej (ide o interval medzi 60-70 % z maximálnej tepovej frekvencie) je primárnym zdrojom energie zásobný tuk.

Ak máme dostatočné zásoby glykogénu a nevykonáme žiadnu fyzickú aktivitu, ďalšia prijatá a nevyužitá energia sa môže uložiť do tukových zásob (napr. večerné jedenie).

Pokiaľ ale človek neprijíma potravu s obsahom sacharidov, ako v prípade prísnych nízkosacharidových diét (keto diéta, atkinsonova diéta, carnivore), zásoby glykogénu sa vyčerpajú a telo začne využívať energiu z podkožného tuku, a pri dlhodobo prísnej nízkoenergetickej diéte môže čerpať energiu aj z bielkovín vo svaloch, čo je pre nás nežiaduce. Pri znížení percentuálneho zastúpenia svalov v tele si navyše znižujeme rýchlosť metabolizmu.

Pri takýchto diétach je ale potrebné si uvedomiť si, že 1 g glykogénu na seba viaže asi 4 g vody a pokiaľ telo spotrebuje cca 300 – 700 g glykogénu, vylúči sa 1,2 l až 2,8 l vody.

Zároveň sa zníži množstvo prijatej potravy, a tým aj množstvo zvyškov potravy v tráviacom trakte.  Na váhe sa tak ukáže nižšie číslo, niekedy to môže byť až 4 - 6 kg za týždeň. Na tomto úbytku hmotnosti sa však len z časti podieľa spálený podkožný tuk.

Pri opätovnom návrate k predošlému jedálničku (pretože nízkosacharidová diéta nie je dlhodobo udržateľná) si organizmus opäť uloží glykogénové zásoby, zavodní sa a pôvodná hmotnosť (tzv. jo-jo efekt) je späť. 

Navyše organizmus si uloží maximum z prijatej energie do tukových zásob, pre prípad ďalšieho hladovania.

Pre organizmus je to stresujúce a ďalšia redukcia hmotnosti tak nemusí fungovať. Bez ohľadu na to, či bude racionálna alebo nie. Vzniká tak začarovaný kruh diét a hladovania.

Rýchly efekt nízkosacharidových diét spočíva najmä v odvodnení. Podkožný tuk v úvode chudnutia odchádza menej, ako by sme dúfali. Pri dlhodobej diéte schudnete aj tuk, no vystavujete sa riziku úbytku svalovej hmoty a zníženia bazálneho metabolizmu.

Zároveň si na keto diéte zvykneme jesť potraviny bohaté na tuk - maslo, smotanu, slaninu a podobne. Pri prechode na normálnu stravu tieto vysoko kalorické potraviny v jedálničku zväčša zostávajú. Tak dosiahneme príjem potravy s vysokou energetickou hustotou, teda vysokoenergetickej potravy a priberáme. Pretože bežný jogurt už nechutí...

Chudnutie nie je záležitosť krátkodobá a je potrebné robiť malé a trvalé zmeny. Sú efektívnejšie ako prísne diéty zakazujúce celé skupiny potravín.

Pokiaľ chceme schudnúť zdravo, vyvážene a natrvalo, kľúčom k úspechu je, aby zmeny v našom jedálničku boli prirodzené a nespôsobovali nám diskomfort. Len tak ich dokážeme natrvalo prijať do svojho každodenného života.

Za trvalo udržateľné chudnutie sa považuje 0,5 - 1 kg týždenne.

Photo by Alex Munsell on unsplasch